(tiež ako genocída Rómov, porajmos (na Slovensku sa nepoužíva) - proces cieleného vyhladzovania Rómov počas II. svetovej vojny. (1941 – 1945), v rámci ktorého zahynulo 300 000 európskych Rómov.
Vznik:
Základom perzekúcií a následného vyvražďovania boli tzv. Norimberské rasové zákony. (2 ústavné zákony o ríšskom občianstve a o „ochrane nemeckej cti a krvi“ prijaté 15. septembra 1935 v Norimbergu), ktoré neskôr na celom území okupovanom nacistickým Nemeckom. Na ne nadväzujúce vyhlášky klasifikovali Cigánov (podobne ako Židov, černochov, telesne a mentálne postihnutých ) ako „element zabraňujúci čistote rasy“. Počiatočné odopieranie občianskych práv vyústilo v nacistickom Nemecku k perzekúciám a k hromadnému vyvražďovaniu Rómov.
V roku 1936 bol v Nemecku zriadený Výskumný ústav pre rasovú hygienu a populačnú biológiu pri Ríšskom úrade zdravia. Jeho riaditeľom bol psychiater Dr. Robert Ritter, ktorého teória o spôsobe zisťovania prítomnosti „cigánskej krvi“, uvádzala, že pre Rómov je vrodená asociálnosť a zločinnosť a tento znak ich rasy je nevykoreniteľný. Podľa nej jediným „riešením“ je Sonderbehandlung (zvláštne zaobchádzanie), čím sa v nacistickom Nemecku rozumelo hromadné vyvražďovanie.
Perzekúcie (prenasledovanie na základe príslušnosti k rómskej rase):
Na základe „Súpisu všetkých cigánov, cigánskych miešancov a osôb žijúcich cigánskym spôsobom v Ríši“ boli všetci evidovaní povinní podrobiť sa rasovo-biologickému vyšetreniu (odbery krvi, skúmanie očí a vlasov, antropometrické merania). Vyšetrené osoby boli rozdelené do piatich skupín podľa podielu cigánskej a nemeckej krvi, pričom sa predpokladala ich postupná fyzická likvidácia.
Transporty Rómov
Prvé transporty Rómov z nacistického Nemecka, predovšetkým na poľské územie, nariadil 17. apríla 1940 ríšsky vodca SS Heinrich Himmler.
Zberné tábory
Na území nacistickej Tretej ríše boli zriadené zberné tábory pre asociálov, kam boli internovaní aj rómski muži. Takéto tábory boli aj v Čechách - v Letoch u Písku a na Morave - v Hodoníne u Kunštátu. V roku 1942 boli premenené na Cigánske tábory, kde boli okrem mužov internované aj rómske ženy a deti. Odtiaľto potom odchádzali transporty do vyhladzovacích koncentračných táborov, najmä do Osvienčimu.
Vyhladzovacie tábory
16. decembra 1942 vydal Himmler rozkaz - tzv. Osvienčimský výnos (Auschwitz Erlass), ktorým nariadil deportáciu „Cigánov a cigánskych miešancov“ z Ríše a pripojených území do koncentračných táborov. Najväčším koncentračným táborom bol špeciálny Cigánsky koncentračný tábor v Osvienčime II. - Brzezinke (Auschwitz II. - Birkenau), do ktorého bolo vyvezených 5 600 Rómov.
Pamiatku týchto obetí si európski Rómovia uctievajú každoročne 2. augusta - ako Pamätný deň rómskeho holokaustu.