Skladbu
stravy a stravovacie návyky Rómov ovplyvňoval ich spôsob života.
Stravovanie odrážalo sociálny status rodiny, ale aj komunity. Nepestovali
plodiny, pretože nevlastnili pôdu a domáce zvieratá chovali v obmedzenej
miere. Usadlí Rómovia žijúci na Slovensku spravidla získavali potraviny kúpou
alebo výmenou za výrobky a služby. Sociálny status rodiny sa odrážal aj na
kuchynskom inventári, čo ovplyvňovalo spôsob prípravy stravy, čím jednoduchší
inventár, tým jednoduchšia príprava.
Hlavné
požiadavky na jedlo boli dostatok, sýtosť a v neposlednom rade aj
chutnosť. Vzhľadom na dostupnosť potravín sa spravidla varilo raz denne.
Jedenie sa neriadilo časom, ale dostupnosťou surovín a potrebou saturovať
hlad. Keď sa navarilo, jedlo sa spoločne, aj keď pri naberaní mali niektorí
členovia rodiny prednosť. Ženy spravidla jedli neskôr, posledná jedla „mladá
nevesta“ – terni bori. Vzhľadom k tomu, že uskladňovanie uvareného jedla
bolo problematické, tak platila zásada, že to, čo sa navarilo sa zjedlo. Dodnes
je v rómskych domácnostiach odpor k ohrievanému jedlu.
Jedlo pripravovala najstaršia
žena v rodine, dcéry a nevesty jej pomáhali. Varenie je dodnes
pokladané za prácu žien a ani v súčasnosti nie je pravidlom, že muži
v rómskych komunitách vedia variť. Na prípravu sa využíval otvorený oheň,
jedlo sa varilo na trojnožke a kotlíku, či hrnci. V súčasnosti sa
v rómskych osadách varí na pieckach, ktoré slúžia na vykurovanie, ale aj
na sporákoch na tuhé palivo.
Najčastejšie suroviny na
prípravu jedál boli múka, soľ, strukoviny, kapusta, zemiaky, tuk na omastenie
a v menšej miere mäso. Najčastejším pokrmom boli múčne jedlá
a najobľúbenejším mäsové. Často v jedálničku boli aj
vnútornosti, teda to, čo majoritné obyvateľstvo pokladalo za menej hodnotné
suroviny. Jedlá sa varili tak aby boli sýte a zasýtili na celý deň.
Zemiaky sa pripravovali varené, pečené aj pečené v pahrebe.
Obľúbené boli múčne jedlá,
pričom zručné gazdinky dokázali pripraviť rôzne cestoviny takmer bez inventáru.
Používalo sa jednoduché cesto z múky, vody a štipky soli. To sa dobre
vypracovalo v ruke a potom nakrájalo nožom alebo natrhalo
v rukách. Postupne do rómskej kuchyne prenikali aj suroviny ako ryža,
kupované cestoviny. Aj úprava niektorých surovín ako kapusta, fazuľa, tekvica
bola prebratá od majoritného obyvateľstva.
V minulosti neboli
vyhranené príležitostné a obradové jedlá, súviselo to predovšetkým
s nedostatkom. Na výnimočné príležitosti sa varilo to najlepšie, čo bolo
možné získať. Dôležitým prejavom výnimočnosti nejakej udalosti bol dostatok
jedla. Výnimočné udalosti ako krst, svadba si vyžadovali dostatok jedla, čo
niekedy mohlo rodinu zadĺžiť aj na dlhé obdobie. Pri týchto príležitostiach
platilo, že na čestnom mieste sedeli výnimoční hostia, ktorým sa servírovalo
najlepšie jedlo.
Nerozlišovali sa jedlá pre
seniorov, chorých, pre deti, alebo diétne jedlá.
V súčasnosti pri oslavách
je okázalá pestrosť jedál a bohatosť v ponuke. Za slávnostné jedlá sa
pokladajú vyprážané jedlá, pečené mäso, guláše a z príloh zemiakový
šalát, ryža zemiaky ale aj hranolky. Koláče prenikli do prostredia rómskych
osád neskôr (na ich prípravu je potrebný rozsiahlejší kuchynský inventár).
Rómovia v minulosti
zriedkavejšie pili mlieko a jedli mliečne výrobky, pretože tieto veľmi
rýchlo podliehali pokazeniu a tak ich obmedzenou konzumáciou predchádzali
rôznym črevným problémom. Ak varili čaj, tak najčastejšie to bol lipový,
jahodový, repíkový, agátový. Pil sa aj čaj z páleného cukru zaliaty vodou,
slaninový čaj z údenej kožky zo slaniny s cukrom, škoricou, klinčekmi,
čiernym korením. Čaje mali aj liečivý účinok. Z alkoholických nápojov sa
najčastejšie pila pálenka, víno oveľa zriedkavejšie. Káva prenikla do rómskych
rodín až v 20.stor, ale v súčasnosti tvorí jeden zo základných
nápojov.
.
Literatúra/zdroje:
Horváthová E. Tradičná
rómska strava. In: Antalógia rómskych tradícií a remesiel. Bratislava:
Štátny pedagogický ústav, 2007, s. 90-98
Dzúriková E. Recepty
tradičných rómskych jedál. In: Antalógia rómskych tradícií a remesiel.
Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2007, s. 103
Bučková Ž. Knedlíky –
Pišota. In: Antalógia rómskych tradícií a remesiel. Bratislava: Štátny
pedagogický ústav, 2007, s. 104
Daneková A. Tradičné
jedlá rómskych komunít na Slovensku. In: Chute a vône Slovenska. Martin:
Slovenské národné múzeum, 2007, s. 67 - 78
MANN A. Obyčaje pri mŕtvom a pohreb Rómov na Slovensku. In: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku. Bratislava: Lúč, 2001,
s