Dočasné vyrovnávacie opatrenia slúžia k
napraveniu znevýhodneného postavenia príslušníkov určitých skupín; ich cieľom
je skutočná rovnosť príležitostí pre všetkých. Zohľadňujú to, že príslušníci
niektorých menšín sú kvôli historickej, respektíve prebiehajúcej diskriminácii
vo faktickom znevýhodnení a koncept
formálnej rovnosti toto znevýhodnenie len prehlbuje. Preto je nutné
príslušníkom marginalizovaných skupín ponúknuť také prostriedky, ktoré im
umožní vyrovnať existujúce znevýhodnenia a dosiahnuť tak rovnosť skutočnú (reálne/de facto/materiálnu rovnosť).
Tieto opatrenia teda nie sú považované za diskriminačné vo vzťahu k príslušníkom väčšiny, ale napomáhajú k zlepšeniu východiskovej pozície príslušníkom znevýhodnených skupín tak, aby mohli skutočne stáť na rovnakej štartovacej čiare ako všetci ostatní. Definičné znaky dočasných vyrovnávajúcich opatrení sú ich dočasnosť, nevyhnutnosť a primeranosť s ohľadom na dosiahnutie stanoveného cieľa a súhlas dotknutých skupín.
Tieto opatrenia teda nie sú považované za diskriminačné vo vzťahu k príslušníkom väčšiny, ale napomáhajú k zlepšeniu východiskovej pozície príslušníkom znevýhodnených skupín tak, aby mohli skutočne stáť na rovnakej štartovacej čiare ako všetci ostatní. Definičné znaky dočasných vyrovnávajúcich opatrení sú ich dočasnosť, nevyhnutnosť a primeranosť s ohľadom na dosiahnutie stanoveného cieľa a súhlas dotknutých skupín.
Zakotvenie možnosti, v niektorých prípadoch
až povinnosti, prijímania dočasných vyrovnávacích opatrení nájdeme
v rôznych medzinárodnoprávnych dokumentoch. Orgány Európskej únie v rôznych
materiáloch tiež zdôrazňujú, že dočasné vyrovnávacie opatrenia sú nielen
legitímne, ale v niektorých prípadoch aj potrebné prostriedky na
prekonanie diskriminácie a dosiahnutie skutočnej rovnosti. Smernice Rady
Európskej únie 2000/43/ES, týkajúce sa rovného zaobchádzania bez ohľadu na
rasový alebo etnický pôvod, uvádzajú, že „pre zabezpečenie úplnej rovnosti v
praxi nebráni zásada rovnakého zaobchádzania žiadnemu členskému štátu
zachovávať alebo prijímať osobitné opatrenia na predchádzanie nevýhodám
súvisiacich s rasou alebo etnickým pôvodom a pre ich vyrovnanie.“
Na túto časť smernice sa odvoláva tiež Európska
komisia v dokumente nazvanom Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie
integrácie Rómov do roku 2020, v ktorom zároveň pripomína, že „na
dosiahnutie výrazného pokroku pri integrácii Rómov je teraz dôležité zvýšiť
úsilie a zaistiť, aby vnútroštátne, regionálne a miestne politiky integrácie
boli zamerané na Rómov jasným a konkrétnym spôsobom, a prostredníctvom
explicitných opatrení riešili potreby Rómov s cieľom predísť a kompenzovať
nevýhody, ktorým čelia.“
Slovenský antidiskriminační zákon umožňuje
prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení. Na základe nálezu Ústavného súdu
(sp. zn. PL. ÚS 8/04 z 18. októbra 2005) boli však upravené legitímne dôvody dočasných
vyrovnávajúcich opatrení tak, že v súčasnej dobe zákon neuznáva za
odôvodnené kritérium rasový alebo etnický pôvod, príslušnosť
k národnostnej alebo etnickej skupine a rod. Aktuálne (február 2013)
Národná rada SR rokuje o vládnom návrhu novely antidiskriminačného zákona,
vďaka ktorému by sa v ňom mali tieto kritéria znovu objaviť ako odôvodnené
k prijímaniu dočasných vyrovnávacích opatrení.
Zdroj / literatúra:
Jarmila Lajčáková, Dočasné vyrovnávacie opatrenia: Medzinárodný a ústavný rámec
s návrhom legislatívnej úpravy, 2008 http://www.nadaciamilanasimecku.sk/fileadmin/user_upload/dokumenty/Do__asn___vyrovn__vacie_opatrenia_ANAL__ZA.pdf