Po roku 1989 sa Rómovia formovali nielen ako
národnostná menšina v kultúrnych prejavoch, ale tiež v národnostne definovaných
politických iniciatívach. Vznikla Rómska občianska iniciatíva, ktorej členovia
boli na kandidátkach Verejnosti proti násiliu a Občianskeho fóra vo
voľbách v roku 1990. Rómske poslankyne a poslanci sa tak v roku
1990 stali členkami a členmi tak Federálneho zhromaždenia (Gejza Adam,
Vincent Danihel), ako aj Slovenskej
národnej rady (Anna Koptová).
V období samostatnej Slovenskej republiky, od
roku 1993, rómske strany ani rómski kandidáti vo väčšinových stranách
nedosiahli výraznejší úspech. Rómska politická scéna sa vyznačovala fragmentáciou
a výraznou dynamikou vzniku a zániku politických strán. Po roku 2000 bolo
zaregistrovaných dokonca 20 rómskych politických strán.
Samotní členovia strán si nebezpečenstvo roztrieštenosti uvedomovali, preto vznikali i spoločné kandidátky pod záštitou najväčších strán. Napriek tomu sa však nikdy žiadnej rómskej strane nepodarilo v parlamentných voľbách päťpercentnú hranicu prekonať.
Samotní členovia strán si nebezpečenstvo roztrieštenosti uvedomovali, preto vznikali i spoločné kandidátky pod záštitou najväčších strán. Napriek tomu sa však nikdy žiadnej rómskej strane nepodarilo v parlamentných voľbách päťpercentnú hranicu prekonať.
Niektoré strany vysielali svojich kandidátov do
volebného boja na kandidátkach väčšinových politických strán, rovnako sa do
parlamentu snažili preniknúť aj nezávislí jednotlivci. Väčšinou sa však Rómovia
a Rómky ocitali na nevoliteľných pozíciách. Zlom nastal v roku 2012, keď sa na kandidátke politického
hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti stal poslancom NR SR Peter
Pollák, ktorý sa otvorene hlási k rómskej národnosti.
Výraznejší úspech zaznamenali rómski kandidáti
na lokálnej úrovni ako kandidáti do miestnych zastupiteľstiev a na post
starostov. Za míľnik sa môžu považovať komunálne voľby v roku 2006, v ktorých
výrazne viac Rómov kandidovalo a markantne viac sa ich dostalo ako do mestských
zastupiteľstiev, tak aj na pozície starostov. Stúpajúcu tendenciu zastúpenia
Rómov a Rómok v komunálnej politike potvrdili aj voľby v roku 2010 (28
starostov a jedna starostka).
Zdroj /literatúra:
Dzuríková, Z., Hrustič, T. Roma Participation in
the 2006 Slovak Parliamentary Elections. National Democratic Institute. http://www.ndi.org/files/2076_sk_roma2006elections_100106.pdf
Jurásková, M., Kriglerová, E., Puliš, P.,
Rybová, J., Vašečka, M. Rómske hlasy. Rómovia a ich politická participácia
v transformačnom období. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2002.
Spravodaj Rómska verejná politika 1/2012.
Rozhovor s Jarmilou Vaňovou a Tomášom Hrustičom o rómskej politickej
participácii. Nadácia Milana Šimečku, 2012. http://www.multikulti.sk/dok/rvp/spravodaj-RVP-2012-01.pdf
Šebesta, M. Rómska politická scéna. In Vašečka,
M. (ed.). Čačipen pal o Roma. Súhrnná správa o Rómoch na Slovensku.
Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2003, s. 295 – 312.