Schopnosti a pracovitosť
niektorých rómskych kováčov boli dôvodom sociálnej diferenciácie, ktorá sa
začína prejavovať v medzivojnovom období. Spomedzi rómskych kováčov sa
začali vyčleňovať jednotlivci, ktorí sa začali orientovať na náročnejšie práce.
Viacerí z nich nadobudli nové zručnosti počas vojenskej služby a naplno
ich využili až po návrate domov. Mnohí získali i podkúvačské osvedčenie,
čím sa rozšírilo pole ich pôsobnosti.
Začali zhotovovať železné pluhy, niektorí
kompletné okovania vozov (čo sa považovalo za najťažšiu kováčsku prácu)
na ktoré si vyrážali i svoje iniciály. Títo kováči boli zväčša významnými
autoritami vo svojej osade, ale i v blízkom okolí. Boli pravidelne
v styku s majoritnou spoločnosťou. Stávalo sa, že obec sa ich snažila
získať za obecných kováčov.  |
| Strom života, autor Róbert Rigó, umelecký kováč. Foto: OZ Chartikano |
Po druhej svetovej vojne sa rozvinulo rómske umelecké kováčstvo a kováči začali vyrábať kríže na hroby, rôzne mreže pomocou modernej kováčskej, zámočníckej a zváracej techniky. Vyrábali sa i svietniky, zábradlia a lavičky. Špecifickým smerom sa rozvinulo umelecké kováčstvo v obci Dunajská Lužná. Schopnosti tunajších rómskych kováčov sa využívajú pri rekonštrukciách bratislavských barokových a rokokových palácov, ale i na realizáciu kovových prác podľa návrhu výtvarníkov.
V Dunajskej Lužnej na pôsobí viac ako desať dielní umeleckých kováčov, ktoré sú vybavené modernou technikou. Sortiment ich výrobkov je skutočne rôzny: kovania architektúry, náhrobné kamene a mreže, ale aj drobnejšie predmety ako sú svietniky. Zaujímavosťou sú i kováčske náhrobníky, ktoré tvora jednu z pozoruhodnosti obce Dunajská Lužná. Nachádzajú sa na hroboch cintorína v miestnej časti Nové Košariská. Boli vytvorené miestnymi umeleckými kováčmi a vykazujú vysoký stupeň umeleckej a estetickej kvality. Viaceré z týchto krížov, najmä dekoratívne prvky na nich boli presne vytvarované aj zakomponované do celkového výzoru náhrobníka majú vysokú umeleckú hodnotu. Na náhrobníkoch sa často opakujú rôzne motívy. Jedným z najčastejších je motív hada a srdca. Had zobrazuje tajomné zviera, ktoré evokuje predstavu znovuzrodenia vzhľadom k tomu, že každý rok zvlieka svoju kožu, ale i predstavu zla, čo má svoj pôvod v biblickom texte o stvorení sveta. Náhrobníky v Dunajskej Lužnej môžeme zaradiť do kategórie špičkovej tvorby umeleckého kováčstva na Slovensku. Rómski umeleckí kováči v Dunajskej Lužnej v roku 1999 otvorili kováčsky dvor Hefaiston, ktorý prezentuje tradičné rómske kováčstvo a umelecké kováčstvo.
 |
Róbert Rigó, umelecký kováč z Dunajskej Lužnej. Foto: Maňo Štrauch
|
Od roku 2003 sa v Dunajskej Lužnej každoročne koná Európske rómske kováčske sympózium. Ide o medzinárodné stretnutie umeleckých kováčov, ktorí na tomto sympóziu prezentujú svoje výrobky a kováčske umenie. Sympózium organizuje občianske združenie Chartikano, pod vedením kováčskeho majstra Róberta Riga.
Literatúra:
BOTÍK, J. a kol. Encyklopédia
ľudovej kultúry Slovenska I. Bratislava: VEDA, 1995, s. 262-264.
BOTÍK, J. Kováčske náhrobníky Rómov v Dunajskej Lužnej.
In: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku.
Bratislava: Lúč, 2001, s.
HORVÁTHOVÁ, E. Cigáni
na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1964, s.
189-201.
MANN, A. Rómski kováči. In: Ľudové kováčstvo :
techniky a funkcie výzdoby : zborník zo sympózia remeselníkov. Bratislava: ÚĽUV, 2005. S. 38-46.
MANN, A. Prvé výsledky výskumu rómskeho kováčstva na
Slovensku. In: Neznámi Rómovia. Zo života
a kultúry Cigánov-Rómov na Slo-vensku. Bratislava, Ister Science Press,
1992, s. 103-111.