Vlado Oláh

básnik, prozaik a prekladateľ

* 22.5. 1947   Stropkov

† 25. 1. 2012  Praha

Vlado Oláh

Ocenenia

Prvý rómsky autor prijatý  za člena českej Obce spisovateľov

2006 - Literárna cena Mileny Hübschmannovej  za prínos rómskej literatúre

Životopis

Vlado Oláh prežil detstvo v rómskej osade, na ktorú vo svojej tvorbe rád spomína. Vychovávali ho jeho starí rodičia, keďže jeho matka pracovala na stavbe.

Frki (Vtipy)

Nejde o autentický rómsky folklórny prejav, ale že je to žáner, ktorý sa dostal do rómskeho folklórneho repertoáru pod vplyvom majoritnej spoločnosti, naviac pravdepodobne súvisí i s rozvojom masmediálnych prostriedkov. Pri analýze pôvodu repertoáru sú evidentné viaceré vrstvy vtipov. Jednou z najpočetnejších sú  vtipy prevzaté kontaktnou komunikáciou s majoritnej spoločnosti, čo nakoniec vyplýva aj donedávna z relatívne intenzívnej komunikácie jednotlivcov oboch komunít (napríklad v pracovnom procese). 

Kośiben (Kliatby)

Neoddeliteľnou  súčasťou ústnej slovesnej tvorby Rómov sú jazykové útvary ako  kliatby, obradné príhovory, poetické blahopriania, zdravice, magické formulky, svojrázne vyhrážky, zdvorilostné frázy, metafory a prirovnania. Sú to ustálené frázy existujúce vo forme skupinových, či lokálnych variant. Majú štandardnú formu, obsah a špecifickú funkciu. Stoja zvyčajne pomimo uznávaných folklórnych druhov, folkloristika im doteraz nevenovala systematickejšiu pozornosť. Väčšina bádateľov ich považuje skôr za špecifický jazykový či vyjadrovací fenomén. 

Pherasa (Chytáky a prekáračky)

Ku krátkym prozaickým žánrom z hľadiska formálneho  zaraďujeme „pherasa“ – krátke slovné prekáračky a slovné chytáky typu: Phen prachos – Tiro dad Vlachos (Povedz prach – Tvoj otec je olašský Róm). Otázka a odpoveď sa vždy rýmuje. Podmienky na slovné prekáranie nemusia byť formálne, stačí akékoľvek stretnutie dvoch ľudí, pričom sa jeden snaží nachytať a zosmiešniť toho druhého. Prekáračky sú skôr doménou mužov, skracovali si nimi napríklad pri „týždňovkách“ dlhé večery na ubytovniach. Často tematicky skĺzajú do vulgárnej roviny (džungale pherasa).

Literatúra/zdroje:

Hübschmannová, M.:  Úvodní slovo k článkům  o romské hudbě. In: Romano džaniben, IV., 3-4. Praha 1997

Hatki (hádanky)

Hatki (Hádanky)

Hádanky patria ku  krátkym folklórnym žánrom. Ich kultúrny význam sa dá porovnať s prísloviami a porekadlami. S parémiami však hádanku skôr spája forma ako obsah. Hádanka má bližšie  k ľudovej próze anekdotického typu. Termín hatka je veľmi starý, jeho pôvod môžeme hľadať v indoeurópskych jazykoch ( v sanskrte gáthá znamená pieseň). V súčasnosti sa uprednostňuje novší termín garuďipen, odvodené od substantíva  garudo – ukrytý.

Paramisaris (Rozprávkár)

Rozprávačské posedenia sa riadili vlastnými vnútornými  pravidlami. Ako hlavný aktér účinkoval  obvykle len jeden rozprávkár. Takéto pomenovanie však môže byť chápané aj vo význame vznešený.  Status rozprávkára bol v rómskom spoločenstve veľmi vysoký. Rozprávačské umenie vyžadovalo dobrú pamäť, zmysel pre kompozíciu a fabulovanie, improvizačnú pohotovosť, schopnosť živo vykresľovať  postavy, situácie, prostredie, ovládanie dramatickej gradácie deja so schopnosťou intonovať, meniť  polohu a dynamiku hlasu, meniť výraz, používať prostriedky mimoverbálnej komunikácie. Oficiálnymi rozprávačmi boli muži. Funkciu rozprávačky plnili ženy  len doma vo vzťahu k deťom. V skrátených podobách  doma deťom prerozprávali odpočúvané a „precenzurované“ príbehy.

Literatúra/zdroje:

Hübschmannová, M.: Slovesná tvorba slovenských Romů. In: Slovenský národopis, 36, 1988, č.1, s. 84-85.

Hübschmannová, M.: Geneze romské hudby. In: Amaro gendalos – Naše zrcadlo, 6, 1-8. Praha 2002

Paramisa (Rozprávky)

Prozaické útvary tradičnej slovesnej tvorby (sing. paramisi). Považovaná za najznámejšiu formu ľudového rozprávania, prostredníctvom ktorej sa poslucháčovi symbolickým jazykom odovzdávali odkazy predkov, sprostredkúvali sa morálne hodnoty, spoločenstvom uznávané vzorce správania, estetické normy, hodnotové hierarchie –  povedané zjednodušene vnútroskupinové spoločenské normatívne regulátory zabezpečujúce existenciu spoločenstva, jeho fungovanie, historickú kontinuitu a sociálnu integritu.

KOLARČÍK, Jozef (prímeno FINTICKÝ)

slovenský učiteľ, folklorista, etnograf a zberateľ.

Róm, rómsky

vlastné označenie príslušníkov rómskeho etnika (endoexonym). Doposiaľ najstarší dôkaz o jeho používaní príslušníkmi tohto etnika nachádzame v diele spišského učenca Samuela Augustiniho ab Hortis „Cigáni v Uhorsku“ z roku 1776.

TANCOŠ, Július, Doc., PhDr., CSc.

romológ, vedec, vysokoškolský učiteľ

ŠEBKOVÁ, Hana, PhDr.

česká romistka, prekladateľka, fotografka, redaktorka časopisu romistických štúdií Romano Džaniben a spoluautorka Rómsko-českého a česko-rómskeho slovníka.

Medzinárodný deň rómskeho jazyka

5. november - pamätný deň, ktorým Rómovia vzdávajú hold rómskemu jazyku, zdôrazňujú jeho dôležitosť pri posilňovaní etnickej identity Rómov a upozorňujú na požiadavku, aby rómsky jazyk bol oficiálne uznaný ako jeden z európskych jazykov.

Romano hangoro

1. prvý rómsky šlabikár na území bývalého Československa, ktorý v roku 1993 zostavil a vydal spisovateľ Dezider Banga.
2. celoštátna postupovú súťaž v rómskej piesni Rómsky hlások – Romano Hangoro, ktorú organizuje Centrum sociálnej pomoci mladým v Lučenci

HÜBSCHMANNOVÁ, Milena

Zakladateľka československej romistiky, lingvistka, indologička, historička, etnografka, kulturologička.

Zväz Cigánov – Rómov na Slovensku

- organizácia Rómov na Slovensku, ktorá pôsobila v období rokov 1969-1973 a  v roku 1973 bola zakázaná Ústredným výborom Komunistickej strany Československa.

Deklarácia Rómov Slovenskej republiky k štandardizácii rómskeho jazyka v SR (29.06.2008)

Dokument, ktorý 29. júna 2008 v v historickej budove Národnej rady SR v Bratislave za účasti predstaviteľov vlády SR a zástupcov kancelárie prezidenta SR, slávnostne podpísali predstavitelia rómskych komunít a rómskej inteligencii na slávnostnom akte štandardizácie rómskeho jazyka.

kodifikácia rómskeho jazyka

správne: kodifikácia pravidiel pravopisu - je prijatie záväzných písomných noriem (pravidiel pravopisu) rómskeho jazyka. Prvá kodifikácia v roku 1971 vychádzala z pravopisných zvyklostí a princípov slovenčiny, má však odlišné pravidlá.

štandardizácia rómskeho jazyka

oficiálne zrovnoprávnenie rómskeho jazyka s jazykmi ostatných národnostných menšín žijúcich na Slovensku, ktoré sa formálne uskutočnilo 29. júna 2008 v historickej budove Národnej rady SR v Bratislave.