Šperky olašských Rómov

Najtypickejšie pre olašských Rómov boli šperky zo zlata. Išlo o šperky ako náušnice, prstene s kameňmi – angrusta, náhrdelníky a retiazky – lance, gombíky, ale aj zlaté zuby. Jedným z dôvodov prečo investovali do zlata bol kočovný spôsob života, ktorý neumožňoval investície do nehnuteľností a predmetov, ktoré neboli prenosné. Okrem ekonomického významu mali zlaté šperky aj symbolický význam. Ich úlohou bolo ochrániť nositeľa od chorôb.

Znakom vajdu – mujala – čhibalo boli strieborné gombičky na veste a zlatá alebo strieborná retiazka na krku.

Literatúra/zdroje:

Davidová E. Spôsob obliekania. In: Antalógia rómskych tradícií a remesiel. Bratislava: Štátny

pedagogický ústav, 2007, s. 85-89

http://www.mecem.sk/romovia/?id=romovia_historia_sk&lang=slovak&show=19018[cit. 3.3.2013].

Odev olašských Rómov

Odev je nie len vonkajším znakom verejnej deklarácie príslušnosti k etnickej skupine, ale aj postavenia v skupine. Odev olašských Rómov sa stal reprezentatívnym odevom pre všetkých Rómov. Hlavným znakom oblečenia olašských Rómov je farebnosť.

Najstaršia sestra – bari phen, tiež bari čhaj

V rómskej rodine sa tešili viacej narodeniu chlapca ako dievčaťa. Okrem toho, že chlapec znamenal posilnenie sily rodiny, obávali sa, že dievča môže rodinu skôr priviesť do hanby ako chlapec, napr. keď otehotnie. Narodeniu dievčaťa sa potešila hlavne matka, lebo dievča jej bude pomáhať v domácnosti a s opaterou mladších detí. Ak sa v rodine rodili iba dcéry, rodina sa mohla stať terčom posmechu a vina sa pripisovala matke.

Povinnosti najstaršej dcéry a sestry zároveň, sa rôznia v dôsledku socioekonomických ukazovateľov. 

Rómsky muž

Hlavou rómskej rodiny je otec-dad. Medzi jeho povinnosti patrilo zabezpečovanie obživy a medzi jeho výsady spadalo to, že sa jeho rozhodnutiam podriaďovali všetci členovia rodiny.

Muž si po svadbe zvyčajne priviedol nevestu – terňi bori do svojho domu. Existovali aj prípady, kedy muž nasledoval ženu, a to vtedy, ak bol sirota, alebo rodina nevesty potrebovala ďalšieho muža z dôvodu profesie, alebo prestíže. Takýto muž sa nazýval pristašis. Čím bol väčší počet mužských členov, tým stúpala dôležitosť rodiny a to i s ohľadom na väčšiu fyzickú silu rodiny v prípade konfliktu.

Najstarší syn - baro phral, tiež baro čhavo (veľký syn)

V rómskych rodinách sa tešili z narodenia synov, väčší počet mužských potomkov znamenal  väčšiu úctu a dôležitosť rodiny. Zároveň išlo aj o posilnenie fyzickej sily rodiny. Muži v dospelosti, vzhľadom k tomu, že za svoje služby a výrobky dostávali finančnú odmenu prinášali do rodiny peniaze. Zároveň prinášali nevestu - “pracovnú silu” a jej veno.

Najstarší syn mal mimoriadne postavenie. Ako najstarší bol považovaný za silnejšieho, rozumnejšieho a skúsenejšieho ako mladší súrodenci. Postavenie najstaršieho syna mohol prebrať niektorý z mladších bratov v prípade choroby, psychickej lability, ak bol v rodine neprítomný za predpokladu, že medzi nimi nebol veľký vekový rozdiel. .

Rómska žena |

Žena matka požíva v rómskej rodine mimoriadnu úctu. Každodenný život rodiny závisel práve na nej. Rozhodovala o domácich prácach, zabezpečovala obživu a bola zázemím pre všetkých členov rodiny.

Dievča vychovávajú rodičia a jej rodina do chvíle, kým sa nevydá. Potom spravidla  nasledovala svojho muža do novej rodiny. Z dieťaťa sa vydajom stáva žena, a zodpovednosť za ňu preberá nová rodina. V prípade uzatvárania sobášov v skorom veku ( 14- 16 rokov) dievča preskočilo obdobie puberty a aj jej výchova bola zavŕšená až v novej rodine. Potom zodpovednosť za jej výchovu prebrala svokra – sasvi. Jej úlohou je z terňi bori – nevesty vychovať ženu – matku, podľa zvykov novej rodiny. Svokra nevestu učila všetko, čo sa doma od svojej matky nestihla naučiť. Počas nevestiných „učňovských rokov“ ju svokra učila variť, starať o domácnosť a rodinu, tak aby si vštepila zvyky a spôsoby novej rodiny. Toto obdobie bolo pre nevestu veľmi ťažké, kedže bola žena a mladá (mala menej práv ako muži a staršie osoby v rodine) stála na najnižšom stupni sociálnej hierarchie.

Umelecké kováčstvo

Schopnosti a pracovitosť niektorých rómskych kováčov boli dôvodom sociálnej diferenciácie, ktorá sa začína prejavovať v medzivojnovom období. Spomedzi rómskych kováčov sa začali vyčleňovať jednotlivci, ktorí sa začali orientovať na náročnejšie práce. Viacerí z nich nadobudli nové zručnosti počas vojenskej služby a naplno ich využili až po návrate domov. Mnohí získali i podkúvačské osvedčenie, čím sa rozšírilo pole ich pôsobnosti.

Začali zhotovovať železné pluhy, niektorí  kompletné okovania vozov (čo sa považovalo za najťažšiu kováčsku prácu) na ktoré si vyrážali i svoje iniciály. Títo kováči boli zväčša významnými autoritami vo svojej osade, ale i v blízkom okolí. Boli pravidelne v styku s majoritnou spoločnosťou. Stávalo sa, že obec sa ich snažila získať za obecných kováčov. 

Strom života, autor Róbert Rigó, umelecký kováč. Foto: OZ Chartikano

Rómski uhliari

boli nevyhnutnými dodávateľmi uhlia pre kováčov. Súčasná historická a etnografická veda predpokladá, že páleniu uhlia sa Rómovia venovali ešte pred príchodom na naše územie.

Cigánsky klinec

výroba klincov vyžadovala najmenej náročnú technológiu spracovania železa. Špecifikom rómskeho spôsobu výroby klinca bola skutočnosť, že sa vyrábal z odpadových materiálov železa a starých nepotrebných kovových súčastí z domácností (podkovy, ráfy).

Deputátny kováč

Tvoril kvalitatívne odlišnú formu vykonávania kováčskeho remesla u Rómov. Jednalo sa o najímanie si rómskych kováčov obcou. Takýto kováč uzatvoril dohodu s gazdovským spoločenstvom obce a nasťahoval si svoju dielnu do obecnej kováčskej dielne, ktorá mala aj obytnú časť spolu so svojou rodinou.

Kováčska dielňa

nazývaná vyhňa, bola miestom, kde kováč najčastejšie vykonával svoje remeslo.

Rómsky kováč

remeselník spracúvajúci železo kovaním a ovládajúci i podkúvanie.

Kováčstvo

kovospracujúce remeslo, zahŕňa malovýrobu železných predmetov pomocou ručných nástrojov a prostredníctvom tepelného spracovania – kovaním.

Ľudové piesne slovenských Rómov

Foto 1: Žehňa, foto: Alan Meier

Typológia:

1. Stará vrstva piesňového repertoáru (phurikane giľa)                     

            - pomalé piesne na počúvanie (halgató)

            - tanečné piesne (čardaša)

2. Prechodná vrstva

3. Nová vrstva piesňového repertoáru (neve giľa)

           

Svätá Sára

•  patrónka Rómov
•  nájdeme aj pod pojmom Kali Sára – čierna Sára, Čierna Madonna

HORVÁTHOVÁ, Emília, PhDR., DrSc.

etnografka,  pedagogička  a  publicistka, zakladateľka romistiky na Slovensku.

BARTOSZ, Adam

poľský etnograf, romista, riaditeľ Oblastného múzea v Tarnowe /Poľsko), laureát Kalo Čangalo/Čierny bocian 2009, autor prvej rómskej muzeálnej expozície "História a kultúra Cigánov/Rómov

Tábor pamäti Rómov

kočovný tábor, ktorý na počesť rómskych obetí druhej svetovej vojny organizuje od roku 1996 Oblastné múzeum v Tarnowe (Poľsko).

Rómska púť (v Gaboltove)

každoročný výstup veriacich - rómskych pútnikov na gaboltovskú horu (Gaboltov, okres Bardejov), ktorý sa organizuje od roku 1993 a stal sa jedinou celoslovenskou rómskou púťou na Slovensku.

Múzeum rómskej kultúry (Muzeum romské kultury) v Brne

múzeum - štátna príspevková organizácia v Brne (Česká republika), ktorá buduje zbierkové fondy dokumentujúce kultúru a dejiny Rómov, prezentuje ich formou stálych expozícií, výstav, kolektívnych podujatí... V jej fondoch je aj značná časť duchovného i hmotného dedičstva Rómov zo Slovenska.