Rovnaká šanca

Rovnaká šanca (EQUAL Chance) SK0037  

Termín realizácie: (1.1.2008 – 31.12.2009)

Projekt realizovali:  (financovala): 

Nadácia Škola dokorán

Obsah projektu :

Projekt bol zameraný na elimináciu stereotypov a predsudkov vo výchove a vzdelávaní prostredníctvom vzdelávania učiteľov a rómskych asistentov učiteľa so zavedením prvkov multikultúrnej výchovy a e-learningu do výučby rómskych žiakov, podporu vytvárania postojov žiakov k svojim rovesníkom z odlišného kultúrneho a sociálneho prostredia, vytváranie hodnotového rebríčka.

Reintegrácia rómskych žiakov

Reintegrácia rómskych žiakov zo sociálne a výchovne menej podnetného prostredia špeciálnych základných škôl medzi majoritnú populáciu

Termín realizácie: (v školskom roku 1999/2000 – 2000/2001)

Pokračovanie projektu: (1.9.2002 do 30.8.2004) 1 

Projekt realizovali: 

Vláda SR pod gestorstvom Katedry špeciálnej pedagogiky, Pedagogickej fakulty UPJŠ

v Prešove a Nadácie Škola dokorán.

Obsah projektu:

Projekt vychádzal z predpokladu, že ak sa vytvoria priaznivé podmienky na vyučovanie a učenie rómskych žiakov, väčšina z nich bude schopná vzdelávať sa v základnej škole a dosahovať výsledky podľa jej učebných osnov. Projekt bol podrobený experimentálnemu overovaniu v rámci testov, ktorých sa zúčastnilo 5 experimentálnych tried (vyučovaných v súlade s metodikou Krok za krokom) a 5 kontrolných tried. Cieľom bolo zistiť, do akej miery prispeje vypracovaná metodika „Krok za krokom“ k rastu vedomostnej úrovne rómskych žiakov ŠZŠ, do akej miery vplýva práca rómskeho asistenta na akceleráciu školskej úspešnosti rómskych žiakov, na skvalitnenie sociálnej klímy v škole (najmä pocitov spokojnosti), ako aj na zlepšenie spolupráce školy a rodiny, a získať dostatočné množstvo validných informácií na to, aby mohli byť navrhnuté zmeny na prehodnotenie zaužívanej praxe zaraďovania rómskych žiakov do špeciálnych

základných škôl (ŠZŠ).

Rimavská Seč

Obec: Rimavská Seč

Kraj: Banskobystrický

Okres: Rimavská Sobota 

Región: Novohrad

Rozloha: 1 732 ha

Celkový počet obyvateľov: 1 982

Približný počet Rómov: 1 300

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 45

Rimavské Janovce

Okres: Rimavská Sobota 

Rozloha: 2610 ha

Celkový počet obyvateľov: 1321

Približný počet Rómov: 40%

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 47

Hustota obyvateľstva: 5 061 obyv/km2

Rankovce

Názov: Rankovce

Kraj: Košický

Okres: Košice-okolie

Región: Olšavský

Rozloha: 1 500 ha

Celkový počet obyvateľov: 764

Približný počet Rómov: 601

Počet hlásiaci sa k rómskej národnosti: 24

Hustota obyvateľstva: 50,7 obyvateľa na 1 km²

Rómsky inštitút – Roma Institute, n.o.

mimovládna nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby zamerané na podporu inkluzívnych aktivít v teoretickej aj praktickej rovine vo vzťahu k marginalizovaným rómskym komunitám. Rómsky inštitút, n.o. zohráva významnú úlohu ako komunikátor a koordinátor zúčastnených zložiek –miestnych rómskych komunít, predstaviteľov verejnej správy na rôznych úrovniach, štátnych inštitúcií, zložiek vzdelávacieho a zdravotného systému, zahraničných partnerov, ako aj ďalších zainteresovaných subjektov.

Rómska strava

Skladbu stravy a stravovacie návyky Rómov ovplyvňoval ich spôsob života. Stravovanie odrážalo sociálny status rodiny, ale aj komunity. Nepestovali plodiny, pretože nevlastnili pôdu a domáce zvieratá chovali v obmedzenej miere. Usadlí Rómovia žijúci na Slovensku spravidla získavali potraviny kúpou alebo výmenou za výrobky a služby. Sociálny status rodiny sa odrážal aj na kuchynskom inventári, čo ovplyvňovalo spôsob prípravy stravy, čím jednoduchší inventár, tým jednoduchšia príprava.

Hlavné požiadavky na jedlo boli dostatok, sýtosť a v neposlednom rade aj chutnosť. Vzhľadom na dostupnosť potravín sa spravidla varilo raz denne. Jedenie sa neriadilo časom, ale dostupnosťou surovín a potrebou saturovať hlad. Keď sa navarilo, jedlo sa spoločne, aj keď pri naberaní mali niektorí členovia rodiny prednosť. Ženy spravidla jedli neskôr, posledná jedla „mladá nevesta“ – terni bori. Vzhľadom k tomu, že uskladňovanie uvareného jedla bolo problematické, tak platila zásada, že to, čo sa navarilo sa zjedlo. Dodnes je v rómskych domácnostiach odpor k ohrievanému jedlu.

Rómsky muž

Hlavou rómskej rodiny je otec-dad. Medzi jeho povinnosti patrilo zabezpečovanie obživy a medzi jeho výsady spadalo to, že sa jeho rozhodnutiam podriaďovali všetci členovia rodiny.

Muž si po svadbe zvyčajne priviedol nevestu – terňi bori do svojho domu. Existovali aj prípady, kedy muž nasledoval ženu, a to vtedy, ak bol sirota, alebo rodina nevesty potrebovala ďalšieho muža z dôvodu profesie, alebo prestíže. Takýto muž sa nazýval pristašis. Čím bol väčší počet mužských členov, tým stúpala dôležitosť rodiny a to i s ohľadom na väčšiu fyzickú silu rodiny v prípade konfliktu.

Rómska žena |

Žena matka požíva v rómskej rodine mimoriadnu úctu. Každodenný život rodiny závisel práve na nej. Rozhodovala o domácich prácach, zabezpečovala obživu a bola zázemím pre všetkých členov rodiny.

Dievča vychovávajú rodičia a jej rodina do chvíle, kým sa nevydá. Potom spravidla  nasledovala svojho muža do novej rodiny. Z dieťaťa sa vydajom stáva žena, a zodpovednosť za ňu preberá nová rodina. V prípade uzatvárania sobášov v skorom veku ( 14- 16 rokov) dievča preskočilo obdobie puberty a aj jej výchova bola zavŕšená až v novej rodine. Potom zodpovednosť za jej výchovu prebrala svokra – sasvi. Jej úlohou je z terňi bori – nevesty vychovať ženu – matku, podľa zvykov novej rodiny. Svokra nevestu učila všetko, čo sa doma od svojej matky nestihla naučiť. Počas nevestiných „učňovských rokov“ ju svokra učila variť, starať o domácnosť a rodinu, tak aby si vštepila zvyky a spôsoby novej rodiny. Toto obdobie bolo pre nevestu veľmi ťažké, kedže bola žena a mladá (mala menej práv ako muži a staršie osoby v rodine) stála na najnižšom stupni sociálnej hierarchie.

Rómski uhliari

boli nevyhnutnými dodávateľmi uhlia pre kováčov. Súčasná historická a etnografická veda predpokladá, že páleniu uhlia sa Rómovia venovali ešte pred príchodom na naše územie.

Rómsky kováč

remeselník spracúvajúci železo kovaním a ovládajúci i podkúvanie.

rómska vlajka

Rómska vlajka je vlajka národa, ktorá nemá charakteristiku územia, na ktorom platí, lebo nereprezentuje štát, ale ľudí bez zadefinovaných hraníc.
Tvoria ju dva vodorovné pruhy: modrý a zelený, na pozadí a v strede v popredí je umiestnené červené vozové koleso so šestnástimi ihlicami.

Róm, rómsky

vlastné označenie príslušníkov rómskeho etnika (endoexonym). Doposiaľ najstarší dôkaz o jeho používaní príslušníkmi tohto etnika nachádzame v diele spišského učenca Samuela Augustiniho ab Hortis „Cigáni v Uhorsku“ z roku 1776.

Rómska púť (v Gaboltove)

každoročný výstup veriacich - rómskych pútnikov na gaboltovskú horu (Gaboltov, okres Bardejov), ktorý sa organizuje od roku 1993 a stal sa jedinou celoslovenskou rómskou púťou na Slovensku.

Romano hangoro

1. prvý rómsky šlabikár na území bývalého Československa, ktorý v roku 1993 zostavil a vydal spisovateľ Dezider Banga.
2. celoštátna postupovú súťaž v rómskej piesni Rómsky hlások – Romano Hangoro, ktorú organizuje Centrum sociálnej pomoci mladým v Lučenci

Rómske vzdelávacie centrum (ROCEPO)

vzdelávacie, informačné, dokumentačné, poradenské a konzultačné centrum pre Rómov s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré je zriadené pri Metodicko-pedagogickom centre v Prešove.

Rómska tlačová agentúra (RPA)

 tlačová agentúra, ktorej cieľom je napomáhať zlepšovanie vzťahov Rómov a majoritného obyvateľstva na Slovensku prostredníctvom mediálnych aktivít s dôrazom na kvalitnú informovanosť o rómskej komunite. (tiež ako RPA - Roma Press Agency)

rómski poslanci

prví oficiálni zástupcovia rómskej národnostnej menšiny sa do najvyšších zastupiteľských orgánov spoločnosti dostali po Novembri 1989 - do Slovenskej národnej rady a do Federálneho zhromaždenia

Romano kher - Rómsky dom

Občianske združenie, ktorého cieľom je uskutočňovať a podporovať aktivity zamerané predovšetkým na vzdelávanie detí, mladých ľudí a dospelých zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Rómovia

(v rómčine: rom – „muž“, „človek“)
Súhrnné pomenovanie  najväčšej etnickej menšiny v Európe, ktorá sa skladá z rôznych etnických skupín (ktoré sa samy označujú ako Rómovia, Cigáni, Kočovníci, Manušovia, Aškali, Sintovia...), ktorí pochádzajú zo severnej Indie, odkiaľ sa začali sťahovať okolo 3. storočia, ich spoločným znakom je jazyk - rómčina a žijú ako menšiny vo väčšine štátov Európy.