Skladbu
stravy a stravovacie návyky Rómov ovplyvňoval ich spôsob života.
Stravovanie odrážalo sociálny status rodiny, ale aj komunity. Nepestovali
plodiny, pretože nevlastnili pôdu a domáce zvieratá chovali v obmedzenej
miere. Usadlí Rómovia žijúci na Slovensku spravidla získavali potraviny kúpou
alebo výmenou za výrobky a služby. Sociálny status rodiny sa odrážal aj na
kuchynskom inventári, čo ovplyvňovalo spôsob prípravy stravy, čím jednoduchší
inventár, tým jednoduchšia príprava.
Hlavné
požiadavky na jedlo boli dostatok, sýtosť a v neposlednom rade aj
chutnosť. Vzhľadom na dostupnosť potravín sa spravidla varilo raz denne.
Jedenie sa neriadilo časom, ale dostupnosťou surovín a potrebou saturovať
hlad. Keď sa navarilo, jedlo sa spoločne, aj keď pri naberaní mali niektorí
členovia rodiny prednosť. Ženy spravidla jedli neskôr, posledná jedla „mladá
nevesta“ – terni bori. Vzhľadom k tomu, že uskladňovanie uvareného jedla
bolo problematické, tak platila zásada, že to, čo sa navarilo sa zjedlo. Dodnes
je v rómskych domácnostiach odpor k ohrievanému jedlu.