Osvietenecké reformy Márie Terézie

Obdobie osvietenstva je výrazným medzníkom vo vnímaní začlenenia Rómov v Európe. Prenasledovanie Rómov v západnej Európe spôsobilo, že v priebehu stáročí sa ich počet vo východných častiach Európy znásobil. V 17.storčí  sa aj uhorské stolice a mestá snažili brániť príchodu ďalších Rómov rôznymi nariadeniami a opatreniami, avšak radikálne riešenie nastalo až v  období osvietenstva, kedy sa Mária Terízia a Jozef II. pokúsili o trvalé usadenie rómskeho obyvateľstva na území Rakúsko – Uhorska. Aj keď sa mnohé z ich predstáv nedali uskutočniť, obsahovali viaceré moderné myšlienky (napr. dôraz na školskú dochádzku, výchovu detí). Podľa týchto nariadení Rómov po prvý raz v dejinách nevyháňali, ale počítali s nimi ako s obyvateľmi svojej krajiny.

STOJKA, Ceija

rómska spisovateľka, maliarka a hudobníčka Ceija Stojka, ktorá svojimi dielami upozorňovala na nacistické zločiny, nositeľka titulu profesorka (2009) za svoj dlhoročný boj proti rasizmu hlavne na akademickej pôde v Rakúsku.

Umelecké kováčstvo

Schopnosti a pracovitosť niektorých rómskych kováčov boli dôvodom sociálnej diferenciácie, ktorá sa začína prejavovať v medzivojnovom období. Spomedzi rómskych kováčov sa začali vyčleňovať jednotlivci, ktorí sa začali orientovať na náročnejšie práce. Viacerí z nich nadobudli nové zručnosti počas vojenskej služby a naplno ich využili až po návrate domov. Mnohí získali i podkúvačské osvedčenie, čím sa rozšírilo pole ich pôsobnosti.

Začali zhotovovať železné pluhy, niektorí  kompletné okovania vozov (čo sa považovalo za najťažšiu kováčsku prácu) na ktoré si vyrážali i svoje iniciály. Títo kováči boli zväčša významnými autoritami vo svojej osade, ale i v blízkom okolí. Boli pravidelne v styku s majoritnou spoločnosťou. Stávalo sa, že obec sa ich snažila získať za obecných kováčov. 

Strom života, autor Róbert Rigó, umelecký kováč. Foto: OZ Chartikano

Rómski uhliari

boli nevyhnutnými dodávateľmi uhlia pre kováčov. Súčasná historická a etnografická veda predpokladá, že páleniu uhlia sa Rómovia venovali ešte pred príchodom na naše územie.

Cigánsky klinec

výroba klincov vyžadovala najmenej náročnú technológiu spracovania železa. Špecifikom rómskeho spôsobu výroby klinca bola skutočnosť, že sa vyrábal z odpadových materiálov železa a starých nepotrebných kovových súčastí z domácností (podkovy, ráfy).

Deputátny kováč

Tvoril kvalitatívne odlišnú formu vykonávania kováčskeho remesla u Rómov. Jednalo sa o najímanie si rómskych kováčov obcou. Takýto kováč uzatvoril dohodu s gazdovským spoločenstvom obce a nasťahoval si svoju dielnu do obecnej kováčskej dielne, ktorá mala aj obytnú časť spolu so svojou rodinou.

Kováčska dielňa

nazývaná vyhňa, bola miestom, kde kováč najčastejšie vykonával svoje remeslo.

Rómsky kováč

remeselník spracúvajúci železo kovaním a ovládajúci i podkúvanie.

Kováčstvo

kovospracujúce remeslo, zahŕňa malovýrobu železných predmetov pomocou ručných nástrojov a prostredníctvom tepelného spracovania – kovaním.

Svätá Sára

•  patrónka Rómov
•  nájdeme aj pod pojmom Kali Sára – čierna Sára, Čierna Madonna

rómska vlajka

Rómska vlajka je vlajka národa, ktorá nemá charakteristiku územia, na ktorom platí, lebo nereprezentuje štát, ale ľudí bez zadefinovaných hraníc.
Tvoria ju dva vodorovné pruhy: modrý a zelený, na pozadí a v strede v popredí je umiestnené červené vozové koleso so šestnástimi ihlicami.

Asimilácia Rómov

proces splynutia dvoch či viacerých kultúrnych skupín do jedného celku so spoločnou kultúrou a vedomím spolupatričnosti. Výsledkom môže byť vzájomné premiešanie oboch kultúr a strata oboch pôvodných skupinových vedomí, ktoré sú nahradené novým spoločným povedomím. Častejšie sú prípady, keď početnejšia skupina (majorita) pohlcuje menšie (minoritné) skupiny, ktoré v dôsledku asimilácie strácajú vlastné kultúrne znaky a osvojujú si iné. Asimilácia môže byť aj politickým programom, keď sa predstavitelia dominantných skupín (národov)jej prostredníctvom snažia podriadiť minoritné skupiny žijúce v spoločnom štátnom útvare.

Medzinárodný deň Rómov

nesprávne zaužívaný termín pre pamätný deň (8. apríl), keď si Rómovia pripomínajú svoj spoločný pôvod, jazyk, kultúru a identitu na základe medzinárodného zjednotenia a spolupatričnosti.

Svetový deň Rómov

pamätný deň (8. apríl) Rómov na celom svete, keď si pripomínajú svoj spoločný pôvod, jazyk, kultúru a identitu na základe medzinárodného zjednotenia a spolupatričnosti.

zákaz kočovania Rómov

zákon vydaný v roku 1958 o „trvalom usídlení kočujúcich a polokočujúcich osôb" na základe ktorého za zamedzi dovtedajší spôsob života (kočovanie) cca 5-10 % Rómov - kočujúcim - olašským Rómom.

najstaršie písomné záznamy o Rómoch

v písomných záznamoch sa Rómovia v Európe je z roku 1068 ("Život svätého Georga Antonita"), najstarší písomný záznam prítomnosti Rómov na území súčasného Slovenska je z druhej polovice 14.storočia (1377 a 1381) sa spomínali aj v Zemplínskej župe.

BARTOSZ, Adam

poľský etnograf, romista, riaditeľ Oblastného múzea v Tarnowe /Poľsko), laureát Kalo Čangalo/Čierny bocian 2009, autor prvej rómskej muzeálnej expozície "História a kultúra Cigánov/Rómov

Tábor pamäti Rómov

kočovný tábor, ktorý na počesť rómskych obetí druhej svetovej vojny organizuje od roku 1996 Oblastné múzeum v Tarnowe (Poľsko).

holokaust Rómov (genocída Rómov)

(tiež ako genocída Rómov, porajmos (na Slovensku sa nepoužíva) - proces cieleného vyhladzovania Rómov počas II. svetovej vojny. (1941 – 1945), v rámci ktorého zahynulo 300 000 európskych Rómov.

Múzeum kultúry Rómov na Slovensku

pracovisko Slovenského národného múzea - Etnografického múzea v Martine, ktorého prvoradým poslaním je dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v minulosti i prítomnosti.