- patrónka Rómov
- nájdeme aj pod pojmom Kali Sára – čierna Sára, Čierna Madonna
Procesia so svätou Sárou sa koná každý rok 24. mája. Pri
tejto príležitosti sa stretávajú prevažne Rómovia zo západnej Európy v juhofrancúzskom meste Les Saintes Maries de la Mer (Sväté Márie z mora).
V miestnom kostole z 9. – 15. storočia sú uložené pozostatky svätíc.
Márie Salome - matka staršieho Jakoba a Márie Jakobey - sestra alebo sesternica Panny Márie. V krypte
pod kostolom sa nachádza aj plastika ženy s tmavšou pleťou- svätá Sára.
Predpokladá sa, že práve preto si ju Rómovia vybrali ako svoju patrónku. Kult
svätej Sáry vznikol spontánne a z duchovnej potreby Rómov.
Existuje zmienka o
procesiách z roku 1855, ktorá je
dokladom rozšírenosti tohto kultu. No procesie so sochou svätej Sáry povolila
cirkev až v roku 1935. Pričinil sa o to markíz Falco de Baroncelli. Cirkev
sa na týchto procesiách účastní až od roku 1953.
Pri soche svätej
Sáry sa modlí, zapaľujú sa sviečky, hladia a bozkávajú sochu na tvár, prosí
sa o uzdravenie a prespáva sa v krypte pri soche. V deň
procesie sa socha zaodeje do rúch, ktoré jej prinesú pútnici. Následne sa v sprievode
vynáša k moru, pričom pútnici sa ponoria po pás do mora. Na druhý deň
sa procesia opakuje so sochami svätých Márií 25. mája.
Možné vysvetlenia,
prečo sa svätej Sáre prinášajú rúcha a vchádza sa do mora možno nájsť v legendách
o nej.
Legenda
Legenda hovorí, že
svätá Sára bola Rómka, ktorá žila so svojím kmeňom na pobreží. V sne mala
zjavenie v ktorom ju ženy na lodi prosili o pomoc. Boli to spomínané
Mária Salome a Mária Jakobey. No môžeme sa stretnúť aj s rozprávaním
o tretej Márii. Márii Magdaléne. Hneď ako sa zobudila, išla k moru,
ktoré bolo rozbúrené. Zvliekla si šaty a more sa upokojilo. Nájdeme aj
verziu, že si zvliekla šaty a pomocou nich obe Márie vytiahla na breh. Tie
potom sv. Sáru pokrstili a spoločne šírili kresťanstvo.
Iná legenda hovorí,
že sa svätá Sára bola slúžkou Márii( Mária Salome a Mária Jakobey), ktoré
sa plavili na lodi z Palestíny, pretože spolu s Máriou Magdalénou,
Lazarom a Martou boli vyhnaní po smrti Ježiša Krista.
Taktiež sa možno
stretnúť s postavou svätej Sáry ako osoby, ktorá stála pri prázdnom hrobe
Ježiša Krista spolu s Pannou Máriou a Martou.
Jedným
z vysvetlení, prečo pútnici vchádzajú do mora je ich snaha sa dostať čo
najbližšie k Svätej Zemi. Ďalšie vysvetlenie je, že vyprevádzajú sväté
odkiaľ prišli. Existujú aj názory, že sa jedná o rituál určený indickej
bohyni Kali, ktorý sa zachoval. Vstupom svätej Sáry do mora voda nadobúda
liečivé schopnosti, a preto do nej vchádzajú aj pútnici. Iná verzia hovorí
o tom, že tento zvyk súvisí s čiernou bohyňou, ktorá sa tu uctievala
pred príchodom kresťanstva.
Bibliogragia:
Mann, A. 2000 : Rómsky dejepis, doplnkový učebný
text pre 2 stupeň ZŠ, Kalligram Bratislava 2000. 52 s.
Mann, A. 2004: Duchovná kultúra Rómov. In:
Dingir, časopis o současné náboženské scéňe, Praha 2004, roč. 7, č. 1, s.
10-13. (ISSN: 1212-1371)
Mann, A. 1995: Duchovný rozvoj-podmienka
urýchlenia spoločenského rastu rómskeho obyvateľstva na Slovensku. In: SLezský
sborník, Opava, 93, 1995, č. 1-2, s. 157-158
Dvořáková, H.2004 : Romske poutě a svatá
Sára [online] Dingir, časopis o současné náboženské scéne (Praha), 2004 Dostupné
na internete: http://www.dingir.cz/archiv/Dingir104.pdf
Saint Sarah [online] Dostupné na
internete: http://translate.google.sk/translate?hl=sk&langpair=en%7Csk&u=http://en.wikipedia.org/wiki/Saint_Sarah&ei=6D2gUMn1BI7Ksgb44IDYCg