výroba klincov vyžadovala
najmenej náročnú technológiu spracovania železa. Špecifikom rómskeho spôsobu
výroby klinca bola skutočnosť, že sa vyrábal z odpadových materiálov
železa a starých nepotrebných kovových súčastí z domácností (podkovy,
ráfy).
Koncom devätnásteho storočia boli rómski výrobcovia klincov najpočetnejšie zastúpení na Spiši, uplatnili
sa najmä v oblastiach, kde prevládal šindeľ, ako materiál na pokrytie
strechy. Výrobu klincov vykonávali najmä kováči pracujúci na zemi. Okrem
nákovy, kladiva, sekáča a klieští na túto prácu potrebovali i klincovnicu. Je to pás železa
s prebitou dierou na vykovanie hlavy klinca. Vyspelejší kováči vyrábali
klince na veľkých nákovách v zápustkoch. Výroba tohto klinca spočívala
v troch krokoch: na železnom prúte vykuli hrot, nasekali a odlomili
potrebnú dĺžku a v klincovnici rozkovali
hlavu klinca. Na jedno zohriatie materiálu ukuli rómski kováči dva až tri
klince. Medzi ďalšie významné výrobky rómskych kováčov patrili podkovy, aj
napriek tomu, že väčšina rómskych kováčov neboli podkúvači. Väčšina výrobkov
rómskeho kováčstva v minulosti slúžila na praktické použitie
v oblasti poľnohospodárstva a chovu hospodárskych zvierat. Až
v neskoršom období sa rozvinulo umelecké kováčstvo.
Literatúra:
BOTÍK, J. a kol. Encyklopédia
ľudovej kultúry Slovenska I. Bratislava: VEDA, 1995, s. 262-264.
BOTÍK, J. Kováčske náhrobníky Rómov v Dunajskej Lužnej.
In: Obyčajové tradície pri úmrtí a pochovávaní na Slovensku.
Bratislava: Lúč, 2001, s.
HORVÁTHOVÁ, E. Cigáni
na Slovensku. Bratislava: Vydavateľstvo slovenskej akadémie vied, 1964, s.
189-201.
MANN, A. Rómski kováči. In: Ľudové kováčstvo :
techniky a funkcie výzdoby : zborník zo sympózia remeselníkov. Bratislava: ÚĽUV, 2005. S. 38-46.
MANN, A. Prvé výsledky výskumu rómskeho kováčstva na
Slovensku. In: Neznámi Rómovia. Zo života
a kultúry Cigánov-Rómov na Slo-vensku. Bratislava, Ister Science Press,
1992, s. 103-111.