Nejde o autentický rómsky folklórny prejav, ale že je to
žáner, ktorý sa dostal do rómskeho folklórneho repertoáru pod vplyvom
majoritnej spoločnosti, naviac pravdepodobne súvisí i s rozvojom
masmediálnych prostriedkov. Pri analýze pôvodu repertoáru sú evidentné viaceré
vrstvy vtipov. Jednou z najpočetnejších sú
vtipy prevzaté kontaktnou komunikáciou s majoritnej spoločnosti, čo
nakoniec vyplýva aj donedávna z relatívne intenzívnej komunikácie
jednotlivcov oboch komunít (napríklad v pracovnom procese).
Inou vrstvou
sú vtipy, ktoré sa udomácnili v rómskom prostredí prostredníctvom
humoristických alebo iných časopisov, novín, rozhlasových alebo televíznych
relácií. Tretiu vrstvu tvoria vtipy, ktoré vznikli ako ponášky na špecificky
rómske sociálne situácie, alebo sú to vyložene jazykové prešmyčky, skomoleniny
a pod. s komickým významom, ktoré v inom jazyku strácajú význam a zmysel. Po obsahovej stránke
medzi najobľúbenejšie námety patria vtipy o policajtoch, o farároch,
o Cigánoch. Na rozdiel od majority, v rómskom prostredí sú málo
frekventované vtipy s politickým zafarbením.
Literatúra/zdroje:
Hübschmannová, M.: Slovesná
tvorba slovenských Romů. In: Slovenský národopis, 36, 1988, č.1, s. 88.