Neoddeliteľnou súčasťou ústnej slovesnej tvorby Rómov sú
jazykové útvary ako kliatby, obradné
príhovory, poetické blahopriania, zdravice, magické formulky, svojrázne
vyhrážky, zdvorilostné frázy, metafory a prirovnania. Sú to ustálené frázy
existujúce vo forme skupinových, či lokálnych variant. Majú štandardnú formu,
obsah a špecifickú funkciu. Stoja zvyčajne pomimo uznávaných folklórnych
druhov, folkloristika im doteraz nevenovala systematickejšiu pozornosť. Väčšina
bádateľov ich považuje skôr za špecifický jazykový či vyjadrovací fenomén.
Aj
keď väčšinou majú malý rozmer, uplatňujú sa v určitých konvenčných
situáciách, kde bežnej hovorovej reči prepožičiavajú ráz obradovosti, pričom
nie je zanedbateľný ani ich magický a estetický aspekt. Patria medzi tie
folklórne prejavy, ktoré sú dodnes živé, ich hojné používanie je podmienené
prežívaním tradičného spôsobu života a náboženských predstáv
v rómskych komunitách.
Šľakos tut techudel! - Nech ťa šľak trafí! /Hoj te kašľos, merehas, tri daj te merel!-
Žeby si sa zadusil, skapal, nech tvoja matka zomrie! Hoj, te mengľisaľos! Že by
si odpadol! /
Poražinel tut pre džombra,
žoltačka te chudes pro tiro jiloro,
rakovina te chudes pro bukoro! –
Že by ťa porazilo na tvoj žalúdok, žltačka schvátila tvoje srdce, aby ti
rakovina zožrala pľúca...
Literatúra/zdroje:
Hübschmannová, M.: Slovesná
tvorba slovenských Romů. In: Slovenský národopis, 36, 1988, č.1, s. 87 - 88.
Hübschmannová, M.: Způsob života
a kultura; Slovesnost a literatura v romské kultuře. In:
Černobílý život. Praha: Gallery, 2000