Pokrmy pripravené z mäsa
patrili medzi najobľúbenejšie. Okrem bežných druhov mäsa (hydina, hovädzie,
bravčové, baranie) usadlí Rómovia upravovali a konzumovali aj menej
hodnotné časti mäsa, hlavne vnútornosti. Obľúbené boli: žalúdok-džombra,
gembeca, kužum, pľúca- buke, pečeň-kalo buke a črevá-goja. Vnútornosti pokladalo majoritné obyvateľstvo za menej hodnotné a preto
hlavne v čase zabíjačiek, ich Rómovia dostávali alebo za nízke ceny
kupovali. Okrem toho im majoritné obyvateľstvo predávalo aj choré alebo
poranené zvieratá, ktoré sa tiež konzumovali.
Varilo sa v hrnci, v
kotlíku na dvoch-troch kameňoch alebo trojnožke. Uvarené mäso sa nakrájalo,
osolilo, dochutilo a bolo pripravené na konzumáciu. Často sa pripravovalo
spolu so zemiakmi ako guláš – guľašis. Obľúbené boli aj perkelty, či už
z mäsa alebo vnútorností. ,
Mäso sa pripravovalo aj pečením,
ale to bolo zriedkavejšie. Aby sa čo najrýchlejšie upieklo, nakrájalo sa na
tenké kúsky a poukladalo sa na horúce kamene. Poprípade na ražeň alebo do
pahreby.
Častým a obľúbeným jedlom
bola hydina. Spôsob prípravy bol veľmi jednoduchý. Poznali ho kočovní ale aj
usadlí Rómovia. Hydina sa vypitvala, zabalila sa do hliny, ktorá sa vložila do pahreby.
Ak obal popraskal, hlinené kúsky sa olúpali aj s perím a mäso bolo
pripravené na konzumáciu..
Samuel Augustini ab Hortis v
diele s – „Cigáni v Uhorsku“ z roku 1775 píše, že Rómovia jedia mäso
uhynutých zvierat, psov, mačiek, ježkov a konské mäso. Tieto prípady neboli
bežné, týkali sa iba niektorých skupín a súviseli s extrémnymi
obdobiami hladu.
Dodnes existujú skupiny, či
komunity, ktoré konzumujú konské či psie mäso, ostatní ich však sa považujú za
nečistých. Pomenúvajú sa pojmom dubki Roma – dupkári alebo hanlivo degeša Roma.
Niektoré skupiny Rómov majú
odpor voči zvieratám ako zajace, kačice a ryby. Najväčší odpor mali však
k žabe.
Kočujúci Rómovia v západnej Európe sa zvykli
živiť lovnou zverou (zajace, králiky) a vtáctvom (prepelice, jarabice).
Počas ciest dostávali dary (napríklad jedlo, nápoje, peniaze) od
majoritného obyvateľstva. Do 15. storočia lovili Rómovia divú zver na koňoch
spolu so psami. Lov organizovali náčelníci niektorých skupín, pričom hlavným
dôvodom nebolo obstaranie potravy ale napodobovanie šľachty. Lov
divej zveri ako spôsob obživy začal až od 16. - 17. storočia, kedy sa kočovní
Rómovia schovávali v lesoch z dôvodu prenasledovania. Pri hľadaní
potravy využívali aj psov, ktorí plašili zver, oddeľovali od čried mláďatá. Živili
sa aj nájdenými postrelenými zvieratami. Drobnú zver chytali pomocou dier alebo
ók. Ale lov zvierat ako spôsob obživy nebol rozšírený. Zaobstaranie potravy
mala totiž na starosti žena, ktorá využívala iné spôsoby. Teda ak sa jedla
drobná zver ako sysle, ryby, raky, slimáky a kačice, ulovili ich často
najstaršie deti. V 18. storočí sa utíšila diskriminačná vlna, Rómovia
neboli nútení sa schovávať v lesoch. Potvrdzujú to aj spisy,
v ktorých nenachádzame zmienky o tom, že by sa dopúšťali pytliactva
v panských, alebo urbariálnych lesoch a teda sa už neživili divou
zverou.
Literatúra/zdroje:
Daneková A. Tradičné jedlá rómskych komunít na Slovensku.
In: Chute a vône Slovenska.
Martin: Slovenské národné múzeum, 2007, s.
67 - 78
Horváthová E. Tradičná rómska strava.
In: Antalógia rómskych tradícií a remesiel. Bratislava:
Štátny pedagogický ústav, 2007, s. 90-98