vynikajúci cimbalista
Prvý cimbalista, sólista Slovenského ľudového umeleckého
kolektívu od roku 1948,
sólista Brnenského rozhlasového orchestra ľudových nástrojov
od roku 1954
(kde pôsobil 26 rokov)
(kde pôsobil 26 rokov)
* 14. júna 1921 v Očovej
†13. júna 1980 v Brne
Ján
Gašpar Hrisko pochádzal z muzikantskej rodiny z Očovej.
(Bol príbúzný Rinalda Oláha zo Zvolenskej Slatiny i Jána Berkyho- Mrenicu z Očovej). Jeho otec bol huslista, venoval sa ľudovej hudbe. Snom jeho otca bolo, aby sa stal primášom, Jána Gašpara ale viac lákal cimbal, ktorému ostal verný do konca života. Ovládal však aj husle, bol vynikajúcim spevákom a tanečníkom. Pochádzal z chudobnej rodiny, náklady na štúdium v hudobnej škole vo Zvolene hradil z peňazí, ktoré zarobil v kameňolome. Po absolvovaní hudobnej školy, nastúpil na konzervatórium v Bratislave, ktoré však neukončil. V roku 1948 bol sólistom a prvým cimbalistom zakladajúceho umeleckého telesa SĽUK (Slovenský ľudový umelecký kolektív) a v roku 1954 sa stal sólistom Brnenského rozhlasového orchestra ľudových nástrojov ďalej iba BROLN).
(Bol príbúzný Rinalda Oláha zo Zvolenskej Slatiny i Jána Berkyho- Mrenicu z Očovej). Jeho otec bol huslista, venoval sa ľudovej hudbe. Snom jeho otca bolo, aby sa stal primášom, Jána Gašpara ale viac lákal cimbal, ktorému ostal verný do konca života. Ovládal však aj husle, bol vynikajúcim spevákom a tanečníkom. Pochádzal z chudobnej rodiny, náklady na štúdium v hudobnej škole vo Zvolene hradil z peňazí, ktoré zarobil v kameňolome. Po absolvovaní hudobnej školy, nastúpil na konzervatórium v Bratislave, ktoré však neukončil. V roku 1948 bol sólistom a prvým cimbalistom zakladajúceho umeleckého telesa SĽUK (Slovenský ľudový umelecký kolektív) a v roku 1954 sa stal sólistom Brnenského rozhlasového orchestra ľudových nástrojov ďalej iba BROLN).
 |
| Ján Gašpar Hrisko, foto: archív rodiny Jána Berkyho Mrenicu |
Ako
muzikant, upravovateľ ľudových piesní a interpret hry na cimbal sa Ján
Gašpar Hrisko vyznačoval ľahkosťou hry. Jeho hudobné
úpravy ľudových piesní, najmä z rodného Podpoľania, si zachovali žáner a kolorit daného regiónu. V jeho
úpravách pre cimbal a orchester sú známe
skladby z východného Slovenska, ale aj rómske baladické
a veselé piesne, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou programu BROLN-u,
s ktorým účinkoval v Ázii (Vietnam, Mongolsko, Severná Kórea, Severnej Amerike a mnohých štátoch Európy. Pre orchester bol Ján Gašpar Hrisko veľkým
prínosom nielen ako muzikant- sólista, ale aj upravovateľ hudobných skladieb.
Známa je jeho hudobná úprava Východoslovenského cigánskeho tanca, skladba
z Podpoľania pod názvom Očovské nôty.
Od 50-tych rokov
žil v Brne, kde i zomrel, pochovaný je v Očovej. Synovia Jána Gašpara Hriska, Ján a Ivan pokračujú v tvorbe a hudobnej tradícii svojho otca v Brne
v cimbalovej ľudovej hudbe Ivana Gašpara Hrisku ml..
Tvorba
Úprava
ľudových piesní
Literatúra/zdroje:
Anina
Botošová – zo zápisníka o mojej rodine