Prozaické útvary tradičnej slovesnej tvorby (sing.
paramisi). Považovaná za najznámejšiu formu ľudového rozprávania,
prostredníctvom ktorej sa poslucháčovi symbolickým jazykom odovzdávali odkazy
predkov, sprostredkúvali sa morálne hodnoty, spoločenstvom uznávané vzorce
správania, estetické normy, hodnotové hierarchie – povedané zjednodušene vnútroskupinové
spoločenské normatívne regulátory zabezpečujúce existenciu spoločenstva, jeho
fungovanie, historickú kontinuitu a sociálnu integritu.
-
bare paramisa - dlhé rozprávky -
dlhé rozprávky alebo rozprávky sujetovo priradené do skupiny vitejzika
paramisa sa rozprávajú dodnes
-
charne
paramisa - krátke rozprávky. Často bývali zakomponované do dlhých rozprávaní, ak
nadväzovali na dej rozprávaného príbehu
-
vitejzika paramisa - hrdinské,
bohatierske rozprávky
-
džungale paramisa - oplzlé rozprávky
dekameronovského typu. Publikum na
formálnych posedeniach tvorili len dospelí. Dekameronské rozprávky sa
rozprávali pri rôznych situáciách, často bývali súčasťou intímnych chvíľ
rómskych manželov. Známa je však aj ich
verejná prezentácia pri veľkých stretnutiach, napríklad pri strážení
mŕtveho.
-
pherasuňi paramisi - humorky, pal
o goďaver Rom - o múdrom Rómovi, pal
o dilino Rom - o hlúpom Rómovi.
Literatúra/zdroje:
Hübschmannová, M.: Slovesná
tvorba slovenských Romů. In: Slovenský národopis, 36, 1988, č.1, s. 84-85.
Hübschmannová, M.: Způsob života
a kultura; Slovesnost a literatura v romské kultuře. In:
Černobílý život. Praha: Gallery, 2000